317194318.8dd5717.86b5d6da72cb415ea0ae68db0b5b6f61
Španielsko po stopách severného vetra

Španielsko po stopách severného vetra

Pri rozhodovaní sme si nevedeli vybrať. More? Hory? Púšť? “A čo keby existovala krajina, kde uvidíme všetko naraz? Nový Zéland? Ten je ale príliš ďaleko…” pomyslíme si. No, a vtedy prichádza Španielsko. Ale nie to horúce, južné… Ale divoké, neprebádané, premenlivé, to severné! Verný priateľ Google potvrdzuje naše túžby a zvyšuje už teraz vysokú mieru nadšenia a radosti v krvi. A tak sa vyberáme na cestu. Cestu Španielskom po stopách severného vetra.

Rozmanitosť, slovo, ktoré v sebe nesie všetku krásu a nespútanosť tejto divokej krajiny.

Začíname v Madride. Slovami “Hola que tal” si vyzdvihujeme auto a vyrážame.“Anténa ty vieš po španielsky?” pýta sa Ondrej. “Claro que sí cariňo!” s potmehútskym úsmevom a dúfajúc, že hovorím správne, dodávam.

Dedinky Guadalajary ukryté v korunách stromov, kamenné mestečká Aragonu okupujúce vrcholky kopcov, navarský Bardenas Reales, púšť ukrývajúca sa v samotnom srdci krajiny, striedajú ešte stále zasnežené Pyrenejské kopce na hranici s Francúzskom. Po prvých 1500 km si hovoríme, “WOW! Zatiaľ, to najkrajšie, čo sme videli.” Samozrejme nie nadlho. Príchodom do Baskitska, krajiny divokých koní, sa nám otvárajú miestami až neuveriteľné scenérie pohoria Picos de Europa, v ktorých sa na prvý pohľad zastavil čas. Zvieratá a ľudia tu žijú v harmónii, tradície pastierskeho života stále pretrvávajú. Kravy, ovce a kozy tvoria bandu domácich, ktorí si veselo vylehujú v strede cesty s výrazom flegmoša. “Tak toto… Toto predčilo akékoľvek moje očakávania” so slzami v očiach dodávam.

Hory vymieňame za pobrežie Atlantického oceánu. Farebné rybárske dedinky pripomínajúce talianske Cinque Terre striedajú rozprávkové útesy, ktoré nám ponúkajú surovú, dychberúcu krásu pláží obmývaných chladným Atlantikom. Jedna z nich sa nám špeciálne vryje do pamäti. Obrovské skaly tvarom pripomínajúce katedrály, ktoré sa stávajú bludiskom pre viac ako len hŕstku turistov. “Absolútna nádhera! Ale príliš veľká tlačenica na môj vkus!” vyfackaný vetrom, s jemne primrznutými sviečkami z nosa dodáva Ondrej. Pobrežím sa presúvame cez Cantábriu, Astúriu až po samotnú Galíciu. Prichádza čas na posledný hike v Castilla y Leon. Naše kostrbaté španielske kolečko ukončujeme v pútnickom mestečku Cacabelos.

Ďakujeme. Všetkým to povieme. Severné Španielsko má toho tak veľa. Rozhodne viac, ako by si jeden mohol pomyslieť.

Balans tvorí základ života. Všetko, čo nie je v rovnováhe je príliš. Príliš krásne, príliš škaredé, príliš suché, príliš… Španielsko je krajina. Krajina, ktorá spája rôzne svety. Svet púšte so svetom mora, svet miest so svetom lesov a svet ľudí so svetom zvierat. A tým sa stáva našou obľúbenou, pretože nie je príliš. Je tak akurát. Dokonalá.


Naše španielske „kolečko“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *