317194318.8dd5717.86b5d6da72cb415ea0ae68db0b5b6f61
Iceland

Iceland: Dôležitosť (ne)plánovania

Krajina. Sen. My a cesta. Manželstvo je cesta. Cesta všetkými ročnými obdobiami, niekedy však v priebehu jedného mesiaca. “Obzvlášť u nás!” s úsmevom dodáva Ondrej.

Voľba svadobnej cesty bola pre nás teda jednoznačná. Island. Krajina s vlastným “know-how” na počasie, ľuďmi, ktorí prírodu považujú za svoje kultúrne dedičstvo, divokých koní a ešte divokejších prírodných parád pri ktorých zostáva sánka dole niekedy aj celý deň.

“Cesta je oveľa viac ako cieľ” povedali sme si a nechávame sa unášať vírom neznáma. V priebehu 15 dní zažívame jeden celý rok. Prenajatým autom vyrážame priamo z letiska Keflavík a brázdime ostrovom od západu na východ, od juhu na sever. Samozrejme troška v inom poradí, aby sme nebehali ako splašení ;).

Keďže Golden Circle road je opisovaný ako hlavný highlight celého Islandu, rozhodli sme sa začať práve s ním. Pingvellir national park striedajú americkými turistami preplnené gejzíry a japonskými turistami obdivovaný vodopád Gullfoss. Spomädzi 12 vodopádov nám však srdce ukradne Skógafoss. A čím vlastne? Slovami vysvetliť to veru ťažko.

Pre dobrodružstva chtivých je tu islandská Ring road opisovaná ako hlavná cesta tzv. Route 1, ktorá vedie okolo celého ostrova. Oficiálne je cesta dlhá približne 1400 km. Ten náš Ring road bol však “troška” dlhší. Trval 15 dní 360 hodín a najazdili sme dokopy 3000 km. Poznáte ten chtíč, vidieť, zažiť, spoznať, okúsiť všetko, čo život ponúka! 🙂

Cestou na Dúhové kopce Landmanalaugar nás berie partička Slovákov z východu, ktorí majú “náhodou” práve dve miesta v aute voľné. “Toto je vaša svadobná cesta?” východniarskym prízvukom sa čudujúc a nechápajúc civia na nás. “Ta šadajte!” napokon dodajú. Stratení v hmle, vyhrkaní a miestami zapadnutí v lávových kopcoch prechádzame cez sopku Hekla. Neboli to naše vysnívané Dúhové kopce, ale rozhodne to stálo za to! O dôvod naviac vrátiť sa späť 🙂

Juh bol absolútne juch!” 

Ďalšie dni prechádzame južnou časťou ostrova, kde sa nám podarí okúsiť preslávené “sneaky waves” v mestečku Vík, vulkanický, teraz už poloostrov Dyrhólaey s jeho čarovným majákom a čas si náchádzame aj na väčšiu cik pauzu spojenú s ľadovou Glacier lagoon Jökulsárlón. 

Času je ale málo, a preto pokračujeme smerom na záhadný východ. Podobne ako o slovenskom východe, o tom islandskom mnoho info nenachádzame. Držíme sa “plánu”, pozdraviť soby v Seydisfjordur a pojazdiť si na koňoch v Húsey. 

Cestou na sever sme plní očakávaní, ktoré sa však zmyjú neutíchajúcou dažďovou nádielkou. Diabolský vodopád Dettifoss, sírové gejzíry, rieka Mývatn a rýchla návšteva tuleňov v Hvitserkur, ktoré sú ako inak, večne v kľude, z nás vyčerpá posledné zásoby energie. Pred(pred)posledné dni našej cesty prespávame v mestečku Stadur. Pre bežného smrteľníka mestečko nie je ničím extra výnimočné, my tu však po prvýkrát našej cesty vidíme polárnu žiaru!

Poznávací okruh ukončujeme peninsulou Snaefellnes, v ktorej okrem magickej cesty popod ľadovec Mt. Stapafell, pláž Skardsvík, ochutnávame zmenšeninu dúhových kopcov, pod menom Ryolite mountains. Ďakujeme, odchádzame, ale nelúčime sa! My totiž ešte prídeme!

Island bol skvelý učiteľ. A ako správny učiteľ nás nechal v úplnej slobode so všetkými možnosťami. Naučil nás, ako dôležité je nechať sa viesť. Len tak si ísť. Znova sme sa utvrdili, že keď dáš priestor životu, nespútaš ho svojimi očakávaniami, dostávaš možnosť zažiť to pravé, nefalšované. Ľudia, miesta, situácie, ktoré si naplánovať nevieš. A to spoznávanie je okorené strachom. Strachom z nepripravenosti, ktorý nám pripomína, že cesta je predsa cieľ!


Aby ste sa pri čítaní nestratili a pre lepšiu orientáciu, prikladáme mapku trasy, ktorou sme šli 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *