317194318.8dd5717.86b5d6da72cb415ea0ae68db0b5b6f61

Kapitola dánska: Spoznaj seba, spoznáš celý svet

Domov, slovo tak silné ako život sám. Hovoria, že domov je tam, kde máš svoje srdce. A kdeže je to naše? Uchmatlo si kus z neho Dánsko? Trošku áno, ale viac asi nie. Prišla však šanca, ktorá sa neodmieta. Ponuka na prácu v rodisku známeho, nášho najviac obľúbeného rozprávkara Hansa Christiana  Andersena, a k tomu rozprávkové podmienky pre život. Všetko ide tak neuveriteľne hladko a ľahko, až si hovoríme, toto musí byť tá správna cesta. Jediné, čo zostáva, je povedať áno. Na najbližšie dva roky sa teda Dánsko stáva našim domovom. Kolónka prechodné bydlisko zrazu naberá úplne iný rozmer. Inšpirovaní Andersenovými rozprávkami začíname písať tú našu.

Plná vzrušenia a strachu si začínam uvedomovať, že zmena si opäť brúsi svoje pazúry, hen toť za rohom. Som duša dobrodružná, ale zmena je zmena. A vždy ju okrem vzrušenia, radosti, zvedavosti sprevádza aj poriadna dávka strachu. Keďže sme obaja ukutí z rovnakého kovu, ideme do toho so slovami, “Kedy, keď nie teraz?”. Ideme, ale konečne nie naslepo. Práca, ubytko, byrokracia. Všetko odfajknuté. A to sme ešte stále na Slovensku. Obaja sme si totiž odžili tie časy, kedy jeden v Londýne a druhý v Dubline, prefackaní životom, hľadáme ubytko, hľadáme prácu, hľadáme čosi, čo sa dá volať dočasným domovom. Zdá sa, že Dánsko bude o čomsi úplne inom. Našťastie! Vydávame sa teda na dvojročnú cestu. Plní očakávaní, že budeme spoznávať najmä krásy a život severu. Po čase zisťujeme, že to hlavné, čo spoznávame, sme my sami.

Hlasy z podzemia

Prvé mesiace sú ťažké. Ondrej chodí každý deň do práce a ja sa snažím aklimatizovať, spoznať nový svet a seba v tomto novom svete. Zdravotné problémy naakumulované počas predošlého roka a pol nestráveného stresu sa začínajú ozývať. Nuž, raz to prísť muselo. Keď sa pasuješ do role riaditeľa zemegule, rezignácia sa stáva viac ako nutná. Okrem spoznávania teda nastáva podvedome vytúžený proces uzdravovania sa a regenerácie. Ranné workouty spojené s meditáciou a zoznamovanie sa s hatlamatilkou menom dánština. Každodenné mapovanie okolia so šálkou domáceho Chai Latte v jednej ruke a bicyklom, ako najväčším dánskym “must have”, v tej druhej. To sú prvé dni, či týždne strávené v Dánsku. A Samota. Verná spoločníčka, ktorá ma nežne sprevádza ulicami rozprávkového Odense. Vie byť však oslobodzujúca. Najmä v krajine, kde sa čas ako keby zázračne zastavil.

Život v duchu hygge

Hygge, termín v dánštine skloňovaný hádam nastokrát. Často sa považuje za typickú črtu dánskeho spôsobu života, no vo svojej podstate je to koncept života aplikovateľný pre kohokoľvek a kdekoľvek. Hygge nájdete v každom škandinávskom dome, byte, garzónke či kaviarni. Je to čosi neuchopiteľné a pritom absolútne všadeprítomné. Stretnutia s rodinou pri vínku, priateľmi pri kávičke, či chuť sypaného čaju pri sviečkach počas daždivého dánskeho večera. Škandinávske teplo domova. Je to akási radosť z bežných maličkostí, vecí každodennosti. Podľa naštudovaných kníh, hygge vzniklo spojením nepriaznivej dánskej klímy, kultúry domova, sociálneho štátu a princípu rovnosti.

Krajinné kontrasty

Na Dánsku nás najviac fascinujú jeho kontrasty. Človek by čakal, že v počasím tak premenlivej krajine, budú aj ľudia rovnako premenliví. Opak je však pravdou. Počasie sa tu mení zarovno s jedálnym lístkom, ľudia však zostávajú rovnakí. Večne usmiati. Za to si u nás vysluhujú obrovský rešpekt. Nájsť totiž vyrovnanosť niekde medzi nemilosrdným severským vetrom a vtieravým, celoročne padajúcim dažďom, chce poriadnu dávku kľudu.

No a ako si zvykáme my? Tento typ počasia nám veru dáva poriadne zabrať. Pripraviť sa naň je takmer nemožné. Kúpa pršiplášťa v dánskom “street” štýle je našou prvou investíciou. Hneď po bicykloch samozrejme. Zo štyroch ročných období sa razom stávajú dve: keď prší úplne alebo len tak trochu. Všetko má ale svoje výhody a my tak dostávame možnosť znova si uvedomiť tú nesmiernu štedrosť a magickosť našich štyroch ročných období.

Najšťastnejší národ na svete

Počasie sa mračí, stretnúť však zamračeného človeka je takmer nemožné. V knihe Hygge o Dánoch hovoria ako o najšťastnejších ľudoch na zemi. Sami prichádzame plní očakávaní, že happiness bude dostupné v každom obchode a severský know-how na šťastný život dostať kúpiť v každom lepšom supermarkete. Čosi tu však nehrá. Úsmev nám opätuje aj veverička v parku, avšak pri akejkoľvek snahe o nadviazanie kontaktu dostávame studenú sprchu. A to nielen v podobe toho vtieravého dažďa. Navonok sú severania nesmierne milí, srdeční a ochotní pomôcť v každej možnej aj nemožnej situácií. Ak sa však snažíme o prehĺbenie kontaktu, tí odvážnejší z nás priateľstva, narážame na hrubú betónovú stenu. Ako ju prekonať? Vraj časom. A alkoholom. “Vzhúru k dobrodružstvím”, hovoríme si. Máme na to dva roky.

Po prvom roku však žiadna výrazná zmena neprichádza. Akonáhle prekročíme ich hranicu komfortu, ktorá je mimochodom tenšia ako pauzovací papier, čaká nás preberačka do reality. V tom lepšom prípade sme odmietnutí hneď. V tom horšom na stretnutie pristúpia, avšak v hodine dvanástej ich niet. Zisťujeme teda, že odvaha povedať nie a priama konfrontácia rozhodne v dánskych učebných osnovách nie sú. Po mnohých neúspešných pokusoch, opätovaných úsmevoch a neopätovaných snahách nám zrazu začína chýbať tá naša povestná slovenská úprimnosť. Viete, taká tá rýdza, keď vás sused či predavačka v obchode s úsmevom “pošle do kytek”:).

Ako tvorom srdečným a spoločenským nám teda nezostáva nič iné, ako sa implementovať do spoločenskej vrstvy tzv. internationals, teda cudzincov žijúcich v Dánsku. Tých je tu samozrejme neúrekom. Či už v kruhoch študentských alebo pracovných. Na pár rokov to človeku asi stačí, avšak na celý život je to pre nás akosi povrchné. Dánsko rozhodne je najšťastnejšou krajinou, avšak iba pre Dánov.

Život dánskeho študenta

Byť študentom v Dánsku je viac ako super! Systém vás podporuje, nespočetné možnosti implementácie do praxe a štúdia sú zdarma! Povedané slovami básnika, dokonalý mix možného aj nemožného. Čo však nastáva po vyštudovaní? Všetci dobre vieme, že všetko sa raz skončí, že aj tie zlaté študentské časy plné “dolce far niente” (sladkého nič nerobenia) musia raz skončiť ;). 

A tu nastáva výrazné prebudenie do reality. Bez dostatočnej praxe a plynulej dánštiny si v Dánsku len ťažko škrtnete!

Stážovanie, novodobá otrokárčina

Podobne, ako v iných krajinách západu, aj tu spoločnosti a firmy obľubujú stážistov. Najviac rozšírené sú tu stáže typu “dievča pre všetko” a bez nároku na honorár. Ak čakáte ponuku pracovného miesta po skončení stáže, ste na zlej adrese. To sú slová, ktorými ma vyprevádza moja implementovaná pracovná koordinátorka na našom prvom pracovnom stretku.

V Dánsku sú stáže zväčša neplatené. Trh práce je pre cudzincov uzavretý, stážisti nie sú schopní implementovať sa. Je to tak preto, že s narastajúcim počtom migrantov narastá aj odpor domácich. Aj takéto je Dánsko. Nielen to ružové, resp. zelené ;).

A akou cestou som sa vybrala ja? Aj ja som zvolila cestu stážistu! Podaril sa mi priam husársky kúsok! Po prvom stretku s pracovnou koordinátorkou zvoní telefón a z neho na mňa kričí možnosť práce fotografa pre dánsku reklamku. “Takto ľahko to môže ísť?” pýtam sa. “Veď toto je úplný sen!”, dodávam. Začínam teda trojmesačnú púť na poste fotografa v miestnej firmičke. Áno, aj ja budem pracovať dobrovoľne a zdarma. Podobne ako všetci tí študenti si hovorím, niekde predsa začať musím.

Fakty vs. realita

Život študenta je teda len ťažko porovnateľný so životom pracujúceho jedinca žijúceho v Dánsku. Dánske mzdové ohodnotenie je samozrejme zaujímavejšie ako to slovenské. Treba však počítať s faktom, že s vyšším platom sa ekvivalentne zvyšujú aj náklady na život. To znamená ubytovanie, stravovanie, cestovanie razom naberajú úplne iný rozmer. Nehovoriac o 45% dani z príjmov a iných nákladoch, s ktorými ste nepočítali. Prenájom izby vás vyjde menej ako prenájom bytu. Keď ste ten správny labužník a žiadna omáčka, cestovanie bicyklom (najčastejšie v daždi a s vetrom o preteky) vás tiež vyjde podstatne menej. Nuž, ako hovorí Ondrej, všetko má svoju cenu 😉

Čaro dánskeho landscape-u

Vždy som túžila žiť pri mori a žiť pri Severnom mori pre mňa predstavovalo doposiaľ neobjavenú magickosť. Jedným z dôvodov, prečo nás Dánsko tak veľmi oslovilo, bola jeho poloha. More, more, všade samé more.

Z juhu na sever, zo stredu na východ a západ sa dostávame ku koncu resp. začiatku našej cesty, ostrovu Fynn. Dánsko sme prebrázdili skrz naskrz. Nekonečné pobrežia, biely piesok, Dánska riviéra, jedinečná Kodaň, opustené majáky, farebné domčeky, preplnené mestá a poloprázdne mestečká. Dánska púšť (áno aj na severe majú svoju mini púšť), magický Skagen, kde sa stretáva Severné more s tým Baltským. Dánske lesoparky resp. parko-lesy :), farmy a ich divoké kone. Toto všetko nám Dánsko ponúklo. Veru, štedrá ponuka!

More sme si dosýta užili, pobrežia poprechádzali a dánsku architektúru navnímali. Prišlo však obrovské zistenie: nekonečné prechádzky nadobúdajú úplne iný rozmer, keď smer určuje vietor z hôr. Zistili sme, že studené Baltské more je čarovné, ale tú skutočnú stálosť, pokoj a magickosť nachádzame v našich horách a kopcoch. Najvyšší kopec Dánska je totiž vysoký len 170 m!

Iný kraj, iný mrav

Ísť do krajiny s predstavou ideálu, že pečené holuby sú samozrejmosťou “brunch” menu, nie je až tak úplne kóšer. Každá krajina so sebou nesie niečo nové, exotické a každej krajine aj čosi chýba. S Ondrejom sme zástancami názoru, že ak človek nie je schopný byť šťastný doma s podporou kamarátov, rodiny, rečou, ktorá je mu prirodzená a zvyklosťami, ktoré sú mu najviac blízke, vo svete to len ťažko nájde. Samozrejme, česť výnimkám. Častokrát utekáme sami pred sebou a hľadáme ´to čosi´, čo nám chýba, vonku. Dánsko je skvelá krajina, mnoho vecí tu funguje inak, mnoho vecí tu funguje efektívnejšie a mnoho vecí tu nefunguje vôbec. Všetko to závisí od hodnotového rebríčka každého z nás. Napríklad ten povestný sociálny systém bol donedávna považovaný za jeden z najlepšie fungujúcich na svete. Aj ten už však museli okresať pretože sa krajina stala lákadlom pre lenivcov zvonka. Tým sa dostávam k otázke: Existuje na svete miesto, ktoré by bolo pre život dokonalé? Existuje. Ale hľadať ho treba v sebe. Ak ho budeme hľadať vonku, je možné, že život premárnime hľadaním.

Dary zeme dánskej

Schopnosť spomaliť. Schopnosť spomaliť je čosi, čo mne ako mileniálnemu dieťaťu chýbalo. Neskrotný pocit byť užitočný, nutnosť pracovať minimálne na 300% a pritom byť aktívna asi na desiatich frontoch. Pretože byť úspešná a úspešne vyťažená je nesmierne IN. Vyflusnutá z vlastnej podoby a všetko to zvaľovať na systém. Ale veď systém nás ovplyvňuje do takej miery, do akej mu to dovolíme.

Po príchode do Dánska som sa zrazu ocitla akoby v nejakom vzduchoprázdne, kde jediné čo som musela, bolo čakať. Čakať na začiatok školy, čakať na správnu príležitosť, čakať na správnych ľudí, čakať na správny hovor a medzitým v tom celom nájsť rovnováhu. Vec zdanlivo až absurdne ľahká. Avšak niekto múdry raz povedal, tie najjednoduchšie veci v živote sú tie najnáročnejšie. A veruže vedel, o čom hovorí!

Takže prečo sú Dáni opisovaní ako jeden z tých spokojnejších národov na svete? Pretože dokážu spomaliť tam, kde spomaliť treba. Uprednostňujú kľudný rodinný život pred tým uponáhľaným, kde úspech je prioritou číslo jeden a urobiť dieru do sveta sa stáva modlitbou zajtrajška. Vystresované pohľady okoloidúcich teda strieda úsmev a akási ladnosť pohybu v prítomnosti. To je veru skutočná inšpirácia! To si odnášame. Vďaka za to!

No a okrem týchto pokladov, si domov berieme aj ďalší. Patrí do skupiny tých najvzácnejších. Prišli sme dvaja a vraciame sa traja. Mnohí sa nás pýtajú, prečo chcete svoje deti vychovávať na Slovensku? Naša odpoveď znie, pretože tam sme predsa doma. Musíš spoznať svoje korene, odkiaľ pochádzaš, svoju kultúru, aby si si dokázal určiť svoje miesto vo svete. A to, že to tam nie je ideálne? Ale prosím vás! A kde to ideálne je? Na Slovensku vôbec nie je tak zle, ako mnohí tvrdia. Treba to ísť skúsiť inam. My, ako ľudské stvorenia, máme jednu obrovskú výhodu. Nie sme strom, čiže nemusíme stáť len na jednom mieste :).

Domov, sladký domov

Priestor mimo komfortnej zóny sa stal našou permanentnou zastávkou. Dánsko nás naučilo mnohému. Naučiť sa žiť v prítomnosti, keďže naozaj nevieš, čo prinesie zajtrajšok. A niekedy aj dnešok. Akceptovanie obrovskej životnej pravdy, že môžeš tlačiť na pílu koľko chceš, keď ešte neprišiel správny čas, ten Godot naozaj nepríde. Išli sme tam za skúsenosťou. Skúsenosť to bola ohromná a bez rozmyslu by sme do nej šli znova. Jednoduché to nebolo, ale jednoduché to ani byť nemalo. Vďaka Dánsku sme zasa o čosi bližšie k samým sebe. Vďaka Dánsku sme zasa o čosi bližšie k Slovensku. Sme zástancami názoru, že cestovanie skutočne človeka obohatiť dokáže, ak je tomu otvorený vo svojej najrýdzejšej podstate. Myslíme si však, že treba obohatiť aj svoju rodnú zem. Priniesť to nové, spoznané, naučené, nadobudnuté a vžité naspäť domov. Tak sa predsa vytvára zmena. Že začneš od seba. Začneš u seba doma.

Človek tak mnoho vecí hľadá mimo svoj domov, až sa častokrát vráti presne tam, odkiaľ prichádza. Tieto naše výlety zbožňujem. Vždy dodajú závan nového čerstvého vetra do plachiet a razom zmenia smer našej cesty.

Ak poznáte Andersenove rozprávky, happy end tam rozhodne nenájdete. Trocha smútku, závan novosti a veľa múdrosti. No a presne tak sa končí aj tá naša. Rozprávka, kde koniec znamená nový začiatok.

Pages:  1  2

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *